Prvá písomná zmienka o Diviakoch je v listine z roku 1113, ďalej z roku 1232 a z roku 1348 o deľbe majetku zemianskych rodov tejto obce. O archeologických pamiatkach sa v odbornej literatúre dozvedáme už v roku 1889. Diviacky oblastný notár F. Kozderka upozornil F. Rakovského, že v diviackom chotári sa nachádzajú kamenné mohyly, podobné ako v Novákoch a Veľkej Lehote. Až oveľa neskôr sa dozvedáme o objavení popolnicového poľa z mladšej doby bronzovej z novín Náš kraj (1940).V tom čase upozornil na nálezy učiteľ J. Wojtyla (bratranec Jána Pavla II.) a výskum tu uskutočnil V. Budinský - Krička.
Najstaršími obyvateľmi Diviak nad Nitricou bol ľud lužickej kultúry, ktorý do nášho prostredia vstupuje v neskorej dobe bronzovej okolo roku 1200 pred Kristom. Lužická kultúra patrí medzi dominantné v mozaike pravekých kultúr. Svojou existenciou vypĺňa približne jedno tisícročie zložitého kultúrno - tvorného procesu. Jej dlhú históriu charakterizuje prvé trvalé súvislé osídlenie, ktoré preniká do podhorských a horských oblastí. Dôkazom toho je bohaté osídlenie hornej Nitry touto skupinou ľudí.
V období 13. - 17. storočia pred Kristom sa vyvíjala lužická kultúra s mnohými svojráznymi prejavmi. V nitrickej doline sa lužická spoločnosť usadila v Horných Vesteniciach, Nitrianskych Sučanoch, v Diviackej Novej Vsi, Nitrianskom Rudne, Liešťanoch a vo Valaskej Belej. Najvýraznejšie a najhustejšie je však osídlenie v Diviakoch nad Nitricou.
Ľud lužickej kultúry si vybudoval osady na polohe Škôlka, Malé Dielce a v intriviláne obce. Zaoberal sa poľnohospodárstvom, obchodom a rôznymi remeslami. Chovali ovce, kozy, hovädzí dobytok a lovili ryby. V bohatých lesoch lovili zverinu. Kôň bol veľmi vzácny. V čase nebezpečenstva sa uchyľovali na hradisku vybudovanom Na kopci (Chríby) v Ješkovej Vsi. Hradisko s mohutným valovým opevnením malo veľký obranný a ochranný význam pre obyvateľov okolitých osád. V osadách žilo 300 - 400 obyvateľov, ale boli i menšie, kde žilo okolo 200 ľudí. Priemerný vek bol 22 - 26 rokov a len máloktorí z nich sa dožíval 50 rokov. Rodiny boli málopočetné, s 3 - 4 deťmi. Vieme, že bola aj značná migrácia.
Výskumy v Diviakoch nad Nitricou a následne antropologický rozbor 95 -tich hrobov ukázal, že tu bol priemerný vek 22 rokov. Bola pomerne vysoká úmrtnosť. U detí do 19 rokov bola pomerne vysoká úmrtnosť, až 50 %.Najviac o živote lužickej spoločnosti sa dozvedáme zo skúmania pohrebísk.
Žiarové pohrebisko Vikárka je známe už od roku 1940, kedy tu bol uskutočnený prvý výskum. Opakovane sa tu robili výskumy v rokoch 1957 - 1958, 1974 - 1975, 1994, 1996. Počas výskumov bolo odkrytých 116 hrobov. Zatiaľ je preskúmaná len časť celej rozlohy pohrebiska, ktorú zachytili v priebehu výskumov V. Budinský - Krička, Z. Pivovarová, M. Remiášová, L. Veliačik. Možno predpokladať, že na pohrebisku sú pochovaných takmer tisíc osôb. Hroby boli rôzneho typu: jamkové, urnové, viac hroby a symbolické. Ich úprava bola tiež od plochých až po mohyly a mohylky. Dominovala urnové hroby.
Z uvedeného vyplýva, že variabilita hrobov vyjadruje slobodu v pohrebnom ríte vtedajšej spoločnosti. Zaujímavé na tomto pohrebisku boli i tri jamkové hroby, ktoré obsahovali kosti koňa a hovädzieho dobytka. Našli sa na severovýchodnom okraji pohrebiska. V niektorých hroboch boli zvyšky dreva duba, buku, vŕby, jelše, topoľa, jaseňa a hlohu.
Žiarový spôsob pochovávania pretrvával v lužickej kultúre celé tisícročie. Do urny boli položené zvyšky zomrelého s jeho osobným inventárom. Najčastejšie to boli bronzové ihlice, spony, prstene, vlasové krúžky a náramky. V mužských hroboch prevažovali strelky, šípky, nožíky, pinzety, britvy, ale tiež ihlice a rôzne predmety dennej potreby. Pri popolnici boli uložené menšie nádobky, určené asi na potravu. Na popolniciach, urnách, boli v niektorých prípadoch na dne otvory ,, pre dušu ".Mŕtvych spaľovali obradne na určenom mieste žiarovisku.
Pohrebisko v Diviakoch nad Nitricou patrí medzi najbohatšie v regióne hornej Nitry. Dokumentuje to nielen hrobový sortiment bronzových predmetov, ale aj kultová keramika, zastúpená šálkami, misami, hrncami, urnami a miniatúrnymi nádobkami. Urny sú rôznych rozmerov. Veľké tvary sú vysoké 40 - 60 cm s vydutím o priemere 30 - 50 cm. Pri ich výrobe pridávali do hliny tuhu, a preto je ich povrch čierny, vyhladený a lesklý. Lužická hrobová keramika je zdobená žliabkami v rozmanitých kombinácií s plastickými výčnelkami. Z osád poznáme úžitkovú keramiku, ktorú používali pri príprave potravín. Najstaršie zastúpenie majú hrnce s jedným alebo dvoma uchami, šálky, misky a krčiažky v rôznych veľkostiach. Niektoré typy úžitkovej keramiky sú tuhované na povrchu, aby získali kovový lesk.
V Ješkovej Vsi pod hradiskom sa našlo niekoľko črepov, mazanica a kamene, čo by mohlo svedčiť o ďalšom sídlisku v blízkosti hradiska.
Ľud lužickej kultúry pretrval v tomto prostredí aj v staršej dobe železnej, halštate, (700 - 400 rokov pred Kristom).
V mladšej dobe železnej, laténe (400 - 0 pred Kristom) sa tu usadil ľud púchovskej kultúry, čoho dôkazom sú sídliskové nálezy z intravilánu obce a z polohy Lazy. Materiál je menej výrazný a zastúpený najmä úžitkovú keramikou, mazanicou na vymazávanie stien v objektoch a uhlíkmi zo zvyškov ohnísk. Osídlenie bolo podstatne bohatšie, ale absentujú tu výskumy, ktoré by bližšie objasnili spôsob osídlenia ľudu púchovskej kultúry.
Príchodom Slovanov na Hornú Nitru vznikajú nové politicko - ekonomické vzťahy, v ktorých sa tvoria podmienky pre vznik vyšších spoločensko - hospodárskych formácií. Spoločnosť prechádza zložitým vývinovým procesom, v ktorom sa formujú menšie kniežatstvá. V polovici 9.storočia vzniká Veľkomoravská ríša, ranofeudálny štát, ktorého súčasťou je Nitrianske kniežatstvo, do ktorého patrí aj územie Hornej Nitry.Veľký význam pre osídlenie Hornej Nitry mala obchodná cesta. Viedla údolím rieky Nitry. Na túto dôležitú tepnu sa napájala cesta vedúca z údolia rieky Nitrice, ktorá zabezpečovala spojenie oboch dolín a kontakty obyvateľov žijúcich na tomto území. Nezastupiteľné miesto v systéme Veľkej Moravy malo budovanie hradísk. Boli to správne, hospodárske a obranné strediská pre obyvateľov osád, nachádzajúcich sa v blízkosti hradiska. Takýmito hradiskami v Nitrickej doline boli Diviaky nad Nitricou časť Ješková Ves a Na kopci Hrádok. Slovania žijúci na hradisku v Ješkovej Vsi nám zanechali pomerne chudobný inventár, ktorý pozostáva z keramiky a niekoľkých kovových predmetov. Do sústavy hradísk obranného systému možno zaradiť i hradisko v Nitrianskom Rudne. Vstup do Nitrickej doliny chránili hradiská v Skačanoch a v Hradišti. Spôsob pochovávania našich predkov máme zachytený v Diviackej Novej Vsi a v Horných Vesteniciach. Nitrickú dolinu osídlilo slovenské obyvateľstvo najprv v oblasti Dolných a Horných Vesteníc. Nálezy z Diviackej Novej Vsi, Diviak nad Nitricou, Máčova, Ješkovej Vsi a tiež z Nitrianskeho Rudna len potvrdzujú vhodné podmienky pre osídlenie tejto oblasti. Osady umiestnené na úrodnej pôde pri rieke Nitrici sú prezentované nálezmi keramiky, predmetmi dennej potreby, žarnovami na obilie, rôznymi remeselníckymi nástrojmi, poľnohospodárskymi náradím a občas zbraňami.
Archeologickým výskumom boli zistené v Mačove na polohe Lúčky kamenné mohylníky z 8. a 9. Storočia. Objavených bolo 5 a ďalších 7 bolo rozoraných. Ich veľkosť bola 4 – 9 m a obsahovali slovanskú keramiku. V jednom z nich sa našlo torzo konskej uzdy. V obci Diviacka Nová Ves na polohách Hôrky, Priepasť a Škrípová dolina v rokoch 1997 a 1998 bolo objavených niekoľko sídliskových objektov z obdobia Veľkej Moravy. V objektoch sa našli zvyšky zvieracích kostí, keramika, ale aj hlina, ktorú používali slovanskí predkovia na vymazávanie objektov. Sídliská sú vzdialené od pohrebiska cca 600 až 1000 m. Pohrebisko bolo objavené v roku 1964, kedy boli preskúmané dva hroby. Hrob dieťaťa so silne porušeným kostrovým materiálom a hrob dospelého jedinca. Hrob dieťaťa obsahoval dve bronzové náušnice podunajského typu. V hrobe dospelého jedinca boli nájdené dve nádoby. Pohrebisko sa radí na základe hrobových nálezov do 9. storočia a k začiatku 10. Storočia. Bezprostredný význam pre poznanie stredovekého osídlenia má predovšetkým poznanie sídliskových pomerov v období 9. – 12. Storočia. Archeologické nálezy jednoznačne svedčia, že povodie Nitrice bolo v období Veľkej Moravy osídlené až po Nitrianske Rudno. Je pravda, že tu nejde vzhľadom na geografické danosti o husté a súvislé osídlenie, ale iba o riedky reťazec menších osád sledujúcich úrodnú terasu po oboch stranách rieky Nitrice. Kontinuita slovanského osídlenia v tomto regióne nebola prerušená ani zánikom Veľkej Moravy. Všetky tunajšie miestne i chotárne názvy z obdobia včasného stredoveku sú jednoznačne slovanské a svedčia o prirodzenom vývoji osídlenia až po koniec 12. storočia.